Bratislavský hrad Svetové združenie slovákov v zahraničí
Bratislavský hrad
HomeZákon o Slovákoch žijúcich v zahraničíAktualityII. Valné zhromaždenie SZSZOrgányZoznam členovDokumentyPrihláškaKalendáriumKontaktArchí­vLinky

Home


Jednota v rozmanitosti

Slováci z celého sveta, ktorí sa v júli roku 2002 zišli v Bratislave na stálej konferencii "Slovenská republika a zahraniční Slováci", dali hlavy dohromady a dohodli sa, že na to, aby mohli účinne a s plnou váhou slova prehovoriť, musia mať nástroj. Nástroj takpovediac svetový, čiže organizáciu Slovákov žijúcich a pôsobiacich po celom svete. Organizáciu, ktorá ich spojí v snahe byť užitoční sebe aj svojmu milovanému Slovensku, a ktorá im vytvorí prepoklady pre účinnú spoluprácu a vzájomnú komunikáciu. Organizáciu, ktorá dokáže prehovorť spoločným hlasom, napriek rôznorodému historickému, politickému či náboženskému zafarbeniu jej členských subjektov a bez ohľadu na to, kedy tieto Slovensko opustili a v ktorú stranu sveta sa vydali.

Nuž, teda tak a preto vzniklo Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Členmi sú slovenské spolky pôsobiace v zahraničí, ale aj osobnosti slovenskej diaspóry, ktoré váhu svojho slova využívajú v prospech Slovenska aj mimo krajanských organizácií.

Skutočnosť, že SZSZ sa r. 2004 stala členom európskej organizácie „Europania vo svete“ (ETTW) svedčí o tom, že dosiahnutie našich cieľov vidíme nie v izolovanom konaní, ale v zapojení sa do celoeurópskeho hnutia účinnej ochrany a podpory diaspóry Europanov, čiže aj nás Slovákov, na celom svete.

Nebo slovenské?
Kdeže si?
Od Tatier k Dunaju a všade, kde ľudia sa Slovákmi volajú.
Kam život, tvoj osud, ťa zaveje.

Pamodaj šťastia svet slovenský!

***

Z mimoriadneho prejavu podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka (aj o tom, ako bývalý predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a novozaložená organizácia, hrajúca sa na čosi porovnateľné so SZSZ, avšak pritom miniatúrna, rozoštvávajú Slovákov v zahraničí):
"A teraz, aby sme uviedli tých, ktorí nie sú v obraze, do súvislosti.
V čase, keď som ešte netušil, že budem ministrom zahraničných vecí druhýkrát a už vôbec som nemal potuchy, že agenda Slovákov v zahraničí pripadne pod moje kompetencie, som si nemohol nezaregistrovať celý rad mediálnych výstupov, ktoré upozorňovali na čudné praktiky vtedajšieho predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spôsob akým rozdeľoval dotácie a spôsob akým antagonizoval slovenskú krajanskú komunitu.
Ja si pamätám na reportáž, ktorá hovorila o tom, ako dal 10 000 eur nejakému talianskemu jachtárovi, ktorý sa plavil do Austrálie. Keď sa ho pýtali, že kde sú tu Slováci, tak tvrdil, že v tej jachte boli nejaké knihy pre Slovákov v Austrálii. Myslím, že si urobí úsudok každý sám o tejto kvalite odpovede. A tie články sú voľne prístupné na webe, čiže si ich môžete nájsť.
No ja osobne tohto človeka nepoznám, ale faktom je, že podľa mňa sa zachoval veľmi neprofesionálne, keď odmietol odovzdať agendu novému predsedovi úradu, ako keby mal pocit, že dostal hračku v podobe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s ktorou si môže robiť čo chce, a nie, aby si uvedomil, že ako verejný úradník bol poverený vládou výkonom istej funkcie a vláda mala tak isto právomoc ho z tej funkcie odvolať a jeho úlohou bolo zodpovedne odovzdať agendu a podpísať protokol.
To sa nikdy nestalo, pán Kadúc. Vy ste boli zavádzaný, protokol neexistuje, existuje iba správa o stave, mám ju tu, existuje iba správa o stave, ktorú som dostal ja od terajšieho predsedu, ktorý mi hovorí: „Vzhľadom na to, že zo strany bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu funkcie predsedu úradu, ihneď k dátumu môjho nástupu do funkcie, som zadal kompetentným pracovníkom úlohu vypracovať záznam o stave úradu, ktorý sumarizuje aktuálny stav." To znamená, si urobil takýto záznam pán Furdík pre seba, aby mal doklad, čo v akom stave našiel. Ale nikde nenájdete podpis jeho predchodcu. Toto ja nepovažujem za profesionálne správanie.
To, čo chcem povedať, je, že teda ten človek odišiel, cíti sa zatrpknutý a snaží sa zo všetkých síl hádzať polená pod nohy súčasnému vedeniu úradu. Samozrejme, využíva svoje kontakty na krajanské spolky a hnutia, aby ich rozoštvával proti sebe a aby ohováral pána Furdíka. V zásade to je jeho problém, hej, ľudia sú všelijakí. Len faktom je, že tento človek je poslaneckým asistentom troch poslancov klubu OĽaNO podľa oficiálnej web stránky Národnej rady Slovenskej republiky. A myslím si, že nie som jediný v tejto sále, ktorý mal pocit, že všetky tieto príspevky, ktoré sme dnes počuli, boli písané jedným perom. A asi nemusíme veľmi rozmýšľať, čie pero to bolo.
Čiže ja naozaj nemám žiaden problém s poslaneckým klubom OĽaNO. Ale mám problém pochopiť, prečo ste si vy ako klub, ako strana osvojili individuálnu agendu jedného nespokojného verejného úradníka, ktorý sa cíti frustrovaný, a prečo vy ste z nej urobili svoju politickú agendu?
Toto je príliš vážna téma na to, aby sme sa k nej stavali takýmto straníckym spôsobom. Nerobíte dobre, nepomáhate Slovákom, ani v zahraničí a nepomáhate ani Slovensku.
Keď hovoríte o tej údajnej nespokojnosti krajanských organizácií, zase aby sme uviedli fakty, lebo ja hovorím iba fakty. Tá celosvetová organizácia, ktorá akože je za tým, tá vznikla, tá bola zaregistrovaná v prvom polroku tohto roka. Má na čele štyri osoby, z ktorých tri boli oficiálnymi poradcami bývalého riaditeľa úradu. Viete dobre, že keď ste poradca, tak máte prístup k informáciám, k dotáciám a podobne. To znamená, teraz majú dôvod byť frustrovaní a majú dôvod samozrejme huckať tohto pána, ktorý zase úspešne hucká našich kolegov poslancov.
Mimochodom, jeden z tých ľudí napísal vo svojom liste o Slovensku, že „novodobí migranti nepredstavujú len pracovnú migráciu, ale aj politickú migráciu, ktorá odišla zo Slovenska ako krajiny, kde prevláda korupcia, rodinkárstvo, ekonomická nestabilita a celková bieda, alebo kde sú policajti členmi organizovaných skupín terorizujúcich obyvateľstvo.“ Takto vidí Slovensko človek, ktorého ste si vy zobrali za referenčný bod. Ja takto Slovensko nevidím a chodím po svete a dokazujem, že Slovensko je jedna úspešná krajina, ktorá ide dobrým smerom.
Pokiaľ ide o projekt Slovenského domu v Prahe, chcem povedať, že na rozdiel od Maďarska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny a Srbska, v Českej republike Slováci nedisponujú budovou, ktorá by plnila funkciu ústrednej ustanovizne krajanského života, hoci slovenská menšina je v Čechách v porovnaní s ostatnými krajinami najpočetnejšia. Keďže v predchádzajúcom období sa táto otázka neriešila, predseda úradu pán Furdík, keď v septembri 2012 navštívil Prahu, pri svojich stretnutiach s predstaviteľmi krajanských inštitúcií a organizácií vyzval na predloženie návrhov na zriadenie takejto inštitúcie, s tým, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený najlepší projekt podporiť v súlade so zákonom a v súlade so smernicami úradu.
To znamená, krajanské spolky v Českej republike boli dostatočne informované o zámere úradu. Spomedzi všetkých oslovených krajanských organizácií v Českej republike predložila projekt spĺňajúci náležitosti len jedna jediná krajanská organizácia, ktorá sa volá Slovensko-český klub. Ostatné nepredložili žiaden návrh.
Chcem vám povedať, že Slovensko ako také nemôže prevádzkovať budovu v zahraničí inú, než svoj zastupiteľský úrad. To znamená, bol predložený jeden návrh, oslovené boli viaceré spolky. Ďalšia vec, dotácia bola vyčlenená, ale je viazaná na účte, bude uvoľnená až po skončení rekonštrukcie a po dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa zmluvy všetky slovenské krajanské spolky budú mať rovnaké právo využívať tieto priestory. To znamená, nebude to slúžiť iba jednej organizácii. Čiže všetko bude v súlade so zákonom, ani jedno euro nebolo uvoľnené, všetci mali možnosť sa k tomu vyjadriť. A preto si naozaj vyprosím také slová ako tunelovanie a preto som tak zareagoval."
http://www.uszz.sk/sk/stranka/2898/narodna-rada-sr-zobrala-na-vedomie-spravu-o--statnej-politike-vo--vztahu-k-slovakom-zijucim-v-zahranici